Väčšina ľudí si pod slovom golf predstaví Tigera Woodsa v reklame na nemenovanú značku „holidiel“ pre pánov. Môžem smelo povedať, že táto skupinka nevie o golfe vôbec nič. Napríklad ani to, že tento šport už zabáva ľudí niekoľko storočí! Vznikol v Škótsku, kde sa z neho stala hra výlučne pre elitu. Dnes sa však už dostáva aj do radov obyčajných ľudí a teší sa stále väčšej a väčšej pozornosti.
Ku mne sa golf dostal asi pred tromi rokmi, kedy ho začala hrávať moja mamina. Nevedela som pochopiť, že žena v najlepších rokoch môže byť tak veľmi nadšená z nejakého pobehovania za loptičkou, ťahaním ťažkých palíc a kupovania kadejakých smiešnych polokošieľ. Vždy, keď mi znovu napäto opisovala situáciu typu : „A teraz ti stojím na greene, chýba mi jeden bod, aby som vyhrala a rozmýšľam, ktorá palica bude najlepšia…“, som sa na nej neskutočne zabávala. Až ju to raz prestalo baviť a zobrala ma so sebou, aby som si aj ja vyskúšala, čo to je dopraviť loptičku až na green. Poviem vám pravdu, keď som prišla na ihrisko, bola som prekvapená. Aj ja som, samozrejme, zastávala názor, že každý človek, ktorý hrá golf, je nafúkanec, ale veľmi som sa mýlila. Všetci sa mi veľmi pekne zdravili, usmievali sa, debatovali o každodenných starostiach a radostiach a rozprávali zážitky z hry. Ja som len s trápne otvorenými ústami stála a pozerala som sa, ako sa moja maminka, domáca pracujúca žena, mení na zanieteného športovca. A spolu s ňou asi päť ďalších žien. Bol to naozaj veľmi zaujímavý pohľad. Vzali sme teda palice a išli sma na odpalisko. Zakúpili sme si päťdesiat bielych loptičiek a ja som nabehla na miesto s výrazom: Čo na tom môže byť, preboha, také ťažké?! Po asi desiatich loptičkách som to zistila. Vôbec trafiť loptičku ťažkým driverom (palica, ktorou sa odpaľujú prvé loptičky) mi zo začiatku prišlo ako najobtiažnejšia vec na svete. Po tréningu nasledovala hra. Na tú som si, ako inak, po predošlom zážitku netrúfla. Moja spolusploditeľka ma teda postavila do úlohy skoro profesionálneho caddieho. Ja viem, znie to veľmi šmrncovne. V preklade to však znamená, že po ihrisku nosíte ťažký bag s palicami a vymieňate ich hráčovi. Vravím si: „Dievča, odmalička máš trikrát týždenne tréningy, pár krokov s palicami so svojou kondičkou ľahko zvládneš.“ Ďalší omyl dňa! Po štyroch jamkách som sa za veselou kopou žien vliekla ako posledný domáci škriatok z filmu o Harrym Potte­rovi. A to ma ešte čakalo ďalších dvanásť jamiek! Napriek tomu, že som bola naozaj zmorená, pozerala som si krajinku okolo seba. Skutočne krásny pohľad. Na ihrisku a v jeho bezprostrednej blízkosti bývajú obvykle malé jazierka, pieskové duny, malé tmavé lesíky a toto všetko vytvára pokoj­ nú a príjemnú atmosféru. Keď sme už však boli na šestnástej a poslednej jamke, bolo by mi jedno, aj keby okolo mňa pobehovali štyri srnky a z neba padali cukríky. Bola som úplne zmorená! A trojica päťdesiatročných žien si totálne neunavene a veselo štebotá o problémoch s mužmi a deťmi. Dodnes to ešte stále nechápem! Akú to musia mať kondičku a kde ju nabrali???
Z vlastnej skúsenosti teda môžem bez obáv povedať, že golf je veľmi náročný šport. Vyžaduje si dávku sústredenia, pevných nervov, a tiež to chce poriadny švih v ruke. Netrvá dva dni, než sa golf naučíte hrať, ale pocit, keď to zvládnete, stojí naozaj za to!
Prvé, čo musí každý správny golfista zvládnuť, je naučiť sa „golfový slang“, ako sa tomu ho­ vorí. Jednoznačne musíte vedieť, čo znamená patovanie (úder, pri ktorom sa loptička nevznesie do vzduchu), rough (nesekaná tráva), alebo aj fairway (tráva medzi jamkou a odpaliskom). Potom sa musíte naučiť golfovú etiketu, ktorá prísne zakazuje napríklad mať zapnutý mobil, alebo chodiť na ihrisko oblečený v rifliach.
Jednoducho golf, ako aj mnohé iné športy, má svoje tradície, zvyky a pravidlá. Je to šport, ktorý má vo svete stále zaslúžene naozaj zvučné meno a som rada, že aj na Slovensku je už takým populárnym a navštevovaným, ako ešte vo svojej histórií nikdy nebol.