P.K.: Učili ste už predtým na nejakej škole? Ak áno, kde?
M.B: Áno, Gymnázium Orbis Eruditionis Banská Bystrica.
P.K.: Prečo ste sa rozhodli práve pre náš gympel?
M.B: Najlepšia ponuka z kombinácií viacerých faktorov (typ školy, predmet, podmienky, vzdialenosť).
P.K.: Vedeli ste už od detstva, že fyzika je to pravé „orechové“? Čím vás očarila?
M.B: Od detstva nie. Tam sa objavovali iné vysnívané povolania, v ktorých fyzika na prvý pohľad nehrá prím, ako napríklad autobusár, bankár, architekt. Pre fyziku som sa rozhodol až po roku na Stavebnej fakulte, ale páčila sa mi už skôr. Na fyzike je pekné, že hľadá odpovede práve na detské otázky typu prečo a druhá pekná vec, fyzika je všade okolo nás a aj v nás:) Nezaobíde sa bez nej architekt, autobusár, a dokonca ani ten bankár.
P.K.: Ako sa vám učí na našej škole?
M.B: J. A. Komenský rozdelil žiakov na „bystré, dělají radost“, „bystré, líné“, „bystré, vzpurné“, „s nedostatkem bystré mysli“, „s nedostatkem bystré mysli, líné“, „s nedostatkem bystré mysli, vzpůrné“. Myslím, že je tu veľa jednotiek, takže sa tu učí dobre. Nájdu sa aj zástupcovia z nižších poschodí, ale pokiaľ sa ich podarí na hodine potiahnuť aspoň o level vyššie, učenie je fajn.
P.K.: Máte vo fyzike nejaký vzor (vedec, profesor, …)? Čo na ňom obdivujete najviac?
M.B: Dali by sa obdivovať mnohí domáci i zahraniční, súčasní i dávno minulí. Sympatickí sú mi tí, ktorí nezanedbali svoj talent, ostali usilovní, ale zároveň ľudskí a pokorní.
P.K.: Viem, že na škole vediete krúžok. Čo na ňom presne skúmate? Aké pokusy robíte?
M.B: Pokusy sú rôzne. Zatiaľ sa nám napríklad podarilo vyrobiť raketu z cocacoly, mikrovlnkou rozsvietiť žiarovku a nafúknuť balón, nechať horieť sviečku pod vodou, poskúmať dáta z Cernu a preniknúť do tajov hmoty a ešte kadečo iné. Okrem fyziky sa mi zdá, že je tam vždy aj dobrá atmosféra, takže všetkým krúžkovým za ňu ďakujem a pozdravujem ich.
P.K.: Čo hovoríte na svojich kolegov? S kým vychádzate najlepšie?
M.B: Kolegovia sú milí. Je tu ale veľký učiteľský zbor a mnohých ešte takmer nepoznám. To má tiež svoju fyzikálnu príčinu. Na spoznanie nám chýba fyzikálna veličina ­ čas. Najlepšie asi vychádzam so súkmeňovcami z kmeňa novonastúpených, s Michaelou a Miriam, ale aj so spolusediacim kolegom Bilym.
P.K.: Ako sa vám páčia zmeny na našej škole? Nepotrebovali by aj učebne fyziky rekonštrukciu?
M.B: Nové lavice, stoličky, podlahy, dataprojektory a technika, no, všetko pekné a užitočné zmeny, ktoré sa mi páčia. Zdá sa mi, že v triedach to až „zobývačkovávatieva“ :). Nové okná a zateplené steny prinesú viac tepla, no a kde je viac tepla, tam je viac energie – to už vieme z fyziky. Už len ostáva premyslieť ako túto energiu užitočne transformovať do študijnej činnosti študentov.
P.K.: Fyzika nepatrí medzi obľúbené predmety. Ako by ste v nás prebudili záujem o túto vedu?
M.B: Fyzika má naozaj vážny problém. Záujem o ňu klesá celoplošne a hrozí, že z fyzikárov sa raz stanú osamelí strážcovia tajomstva, takí endemiti. Fyzika ponúka veľa priestoru na to, aby sa učila názorne. Keď sa dá, treba experimentovať. Snažím sa ešte na škole organizovať populárno­ vedecké prednášky a zapájať študentov aj do mimoškolských akcií, kde sa mihá aspoň trochu z krásy fyziky. Treba však rátať s tým, že vždy sa nájdu aj takí, čo ostanú napriek všetkému úsiliu fyzike neprebudení.
P.K.: Vraví sa, že profesori fyziky sú nudní ľudia (môj názor to nie je). Čo si o tom myslíte? Ako by ste vyvrátili toto tvrdenie?
M.B: Receptom na to je spoznať nás bližšie. Ja osobne som ešte nudného fyzikára zatiaľ nestretol.

Ďalšie indivídum na našej škole som vám predstavila a teraz dúfam, že sa ho už nebudete báť. :­)