4. kolo 2010/2011 - Leto

	Niet nad osviežujúci koktail počas horúcich letných dní Zuzana Sitárová (I. miesto) Študenti, ako vidno z hlasovania, ešte nezabudli na sviežosti leta. Fotografia má blízko k dobrej reklame a k reklamnej psychológii - svojím detailom zapĺňa formát obrázku tak, že pripomína pohľad človeka, ktorý má ústa temer na okraji pohára. Cítime spolu s ním, ako koktail vonia a sála chlad, ako sa jeho pôžitky tlačia na nás v aranžmán priam odseknutých okrajov pohára, melónu, dvojslamky – len aby sme boli čo najviac vtiahnutí do nádherného centra kompozície, kde sa hrot rezu melóna ponára do speneného ovocného nápoja. Sladké farby sú plné pohody pod nádherne belasou letnou oblohou. Podobnú gastronomickú pohodu má aj iná fotografia z našej témy Leto - „Talianska pizza“, kde je na jednoduchom stolíku prestretá pizza s „prílohou“ vľúdneho holuba, ktorý si stojí na okraji taniera. Len tak – bezstarostne - taliansky. Všetko pre turistu s foťákom.
	Letné osvieženie Nika Juhaščíková (II. miesto) Ďalšia svieža letná kompozícia. Námet je redukovaný na čajku v prúdoch vody z fontány. Vydarená jednoduchá kompozícia na stred upriamuje náš pohľad od kamennej obruby k ťažisku rovnováhy skvelého dizajnu tela čajky. Aerodynamická vtáčia „kvapka“ v roztancovaných kvapkách a kaskádach vody. Zaujímavý je aj kontrast farieb – ťažký zemitý kameň, táto farba lemuje aj dlhé perá – letky a chvost čajky, a oproti nim biela, čo smeruje k nebu bez oblakov.
	Letná búrka Katarína Gatialová (III. miesto) Zvláštna impresia „búrky“. Je priam pôvabná z pohľadu od bezpečného brehu mora, ktoré sa krotko trbliece drobnými vlnkami. Až trochu obďaleč za ležérne plávajúcimi postavami visí akvarelový oblak. Jeho farba je odstupňovaná od sotva rozlíšiteľnej belasej, čo presakuje do jasu oblohy, až po preťažený atramentovomodrý spodok mračna, z ktorého padajú sféricky rozptýlené stĺpy dažďa. Kompozícia ďalekých priestorov je členená horizontálami niekoľkých skupenstiev vody - penou medzi skalkami pláže, morom a vlahou oblohy. Pekná prehliadka hŕby odtieňov vďaka jedinému „búrkovému“ – obláčiku.
	Hra farieb Nika Juhaščíková (cena Sone Kružliakovej) Veľmi pekná a vydarená práca s kompozíciou ornamentu, ktorý vytvárajú slnečníky svojím pravidelným rytmom a rozostupmi. Nosná tyč balansuje v zlatom reze, napnuté plátna sa usádzajú v diagonále, oválne terčíky sýtej žltej a tuhomodrej polihujú v nádhernom letnom bezvetrí horizontálne. Esencia čistých farieb a tvarov letného „dolce far niente“ – sladkého ničnerobenia.
	Plody leta Klaudia Nemcová (cena Sone Kruźliakovej) V názve máme vznešené okrídlené slovo „plody“. Počúvame o plodoch ducha, plodoch mnohoročnej práce, o plodoch mora... lákavé plody sú zasvätene prešpekulované napríklad i v slávnych zátišiach zo 17. storočia. No dnes sa nad našimi plodmi zeme, riek, lesov špekuluje aj na hociktorom okresnom potravinárskom „veľtrhu“, a najmä v hypersugestívnych reklamách. Sugestívne musí byť aranžmán a retuš každého obilného stebla, každej bobuľky nalešteného hrozna... Andy Warhol povedal o reklame, že na obyčajnom pracom prášku pracuje v propagácii viac špecialistov a umelcov ako kedysi na barokovej kaplnke. Veď to všetci poznáme a istotne by nami hrklo, keby na tetrapaku džúsovej krabice bol obrázok riadne zablatenej mrkvy tak, ako ju práve vytiahli z hriadky. Vňať kde-tu už hnilá a zosušená, ba aj samotná mrkva by možno nemala patričnú „euronormu“ veľkosti a rovného tvaru... Vylúčené! Nepredstaviteľné! Klaudia nás tak trochu zahanbila svojím „plodom“ leta. Obyčajná cibuľa - a zaberá celý stred formátu fotografie, rozvaľuje sa na slnku v dokonalom nasvietení, má zlatistý lesk a farebnosť priam ako od Rembrandta. Presúša si svoje zošúverené „cíbiky“ toho, čo sa veru dobre dávno volalo vňatka jarnej cibuľky. Okolo na starých zbúchaných doskách sú ledabolo porozsýpané zoschnuté šupy, polámané a domrvené steblá, vlasy korienkov, zvyšky vrkočov viazaníc ešte asi od vlaňajška... A predsa, aká prirodzená a hrejivá krása jediného plodu zblízka. Vidíme priam ladnú krivku tela i povestné „matriošky“ striptízu cibuľových šúp pod šupami a pod ďalšími šupami. Tí, čo ochutnali od slnka horúcu cibuľu na konci leta, si pripomenú prekvapujúco sladkú chuť a množstvo šťavy, čo steká po prvom zahryznutí. Dá sa zablúdiť myšlienkami k desiatkam a stovkám polievaní a letných dažďov, čo vytvorili „živú vodu“ melónov, uhoriek, rajčiakov, jabĺk... aj našej obyčajnej cibule. Áno, Klaudia, vďaka za nasmerovanie pozornosti k nefalšovanému plodu leta.
	Koniec? Terézia Kyseľová (cena heleny Turčanovej) Fotografia bola prvá a mala súťažné číslo jedna. A predsa som na ňu nezabudla po rozptyle početnými typicky letnými obrazmi neba, mora, slnka... a zas nebo, more, slnko. Vrátila som sa ako počarovaná k tejto smutnej okolíkatej mátohe, ktorá rozvetvila svoju čierňavu s mäkučko pichľavou korunou priamo cez uhasínajúce slnce. Mäkučko a nenápadne jej napomáha opona oblohy s difúziou farby fialových jesienok, ktoré už onedlho vystriedajú pestré lúčne kvety a zelené pasienky. Nie, obrázok nie je smutný, je s tajomstvom. Tajomstvom zákonitostí začiatku, zenitu a konca. Konca? Terka, mnohí ďakujeme za ten otáznik. Už je po lete a pri pohľade na tvoj „Koniec?“ už vieme o tom otázniku svoje. Vďaka aj za ten negatív prísľubu snehovej vločky. Obelie a bude začiatkom? Pozitívom?
	Mím hľadá príjem Terézia Turčanová (cena Veroniky Hamplovej) Exkluzívna divadelná fotografia s dobrou profesionálnou úrovňou. Ostrosť obrazu, razantné kontrasty čierno-bielej farebnosti. Figúra míma na nekompromisne čiernom pozadí scény. Náznak rekvizít v nezaostrenom prednom pláne, v ktorom sa ale dá identifikovať kopa sena, chrbtový kôš – komický protiklad k technickej výbave antény a slúchadiel. Nad mímom je nekonečno rádiových vĺn – výstižná kompozícia to len podporuje. Veronika Hamplová nezaprela dušu divadelníka, vie oceniť dokument o okamihu a dala mu svoju cenu.

Treba nosiť fotoaparát stále a nevšedné momenty pozastaviť naveky. A ešte treba mať múdre a talentované oči. Ja Vám všetkým krásne ďakujem. Tak teda fotografujte.