5. kolo 2010/2011 - Zvolen ako ho (ne)poznáme

	Jedného rána... Kristína Gömöryová (I. miesto) Fotografia dostala cenu študentov. Je na prvý pohľad v absolútnom protiklade s Cimburím Adama Slobodu. Jasavé oranžové, terakotové a hnedasté farby v horizontálnom formáte, ktorým dominuje slnko. Stúpa v zlatom reze a zlatom aj štedro obsýpa krajinu očividne niekde za mestom. Miesto lastovičích chvostov a jedinečnej architektúry Zvolena si však v slnku možno všimnúť iný náš typický znak – pariace sa komíny Bučiny. Exhaláty tu vytvárajú zvláštny kríž priamo v nádhernom slnku – komíny vertikály, temnejší pozdĺžny mrak horizontálu. Talentovaná a čistá práca. A s „banálnym“ námetom vychádzajúceho slnka... Ohromný nápad.
	Cimburie Adam Sloboda (cena Sone Kružliakovej) Nečudo, že si Soňa Kružliaková vybrala práve túto fotografiu. Jej práce vždy majú príbeh, alchýmiu obrazu, námety na hony vzdialené bombastike. V Adamovej fotografii jej môže byť všeličo blízke – počnúc zvláštnou ponurou krásou Zámku s cimburiami „lastovičích chvostov“, prostá vetvička v roztrasenej diagonále a nad tým rozmazané sivasté nebo. Ale v detailoch vidíme, ako rafinovane obrázok pracuje s celou škálou prevelebných vážnych odtieňov farieb – a ten dojímavý náznak oranžového tepla na fasáde! Fantasy.
	Zlet bielych vrán Terézia Turčanová (cena Heleny Turčanovej) Hneď som vedela, ktorej fotografii mám dať cenu. Nazvala som si ju „Happening na Zámku“. Keď som sa však pozrela bližšie, nevidela som tam žiadne šťastné detičky s nápaditou pani učiteľkou, celé nádvorie bolo ľudoprázdne. Ako to, že lietajú? Nepadali ani z hradieb... Teda skôr snový surrealizmus, nie happening. A všimla som si aj úžasný názov. Biela vrana býva široko-ďaleko jediná, vraj ju kvôli tej výnimočnosti tie ostatné „správne čierne“ poďobú... Tu nie je žiadna čierna, vidíme akési nebo samých bielych vrán. Zlietli sa práve vo Zvolene. Ale prečo nie? Je tu plno výnimočných a nevšedných ľudí, na Zámku vystavujú, koncertujú, recitujú, prednášajú. Pravdaže, vyrazilo mi to dych a čakala som meno autora. Nuž, Terke naozaj nechýba tvorivý nápad. Po Ľudovítovi Warholovi takýto hlboký filozofický námet „iného Zvolena“. Keď som si doma sadla k hodnoteniu, vyrazilo mi to dych po druhý raz. Fotografia bola skôr kolážou - spodná časť Zámku je hore nohami aj s nápisom SNG, cez lietajúce vrany je pretkaná sieť dlažobných kociek nádvoria miesto voľného neba. Tá hnedá farebnosť napovedala, že sa tu Terka pohrala s odrazmi v mláke, ale aj tak som nechápala, či je to dvojexpozícia, dokreslené, zliepané... Musela som ju osloviť, nech mi porozpráva o technike. A dych mi vyrazilo po tretí raz. Ona tie „vranky“ pohádzala do vody a aby vyzerali, že lietajú, dala obrázok opačne. Ostatné záhady a nové rozmery snovosti obrázku „Zletu vrán“ prišli samy. Aké jednoduché a geniálne.
	Ľudovít Warhol Terézia Turčanová (cena Veroniky Hamplovej) Cena Veroniky Hamplovej, ktorá si určite s pobavením vychutnala vtipnú postmodernú citáciu známeho obrazu. Marilyn Štúrová? Andy Štúr? Pravidelný rytmus „klonov“ portrétu, razatná farebnosť, na ktorej bolo isto veľa veselej práce. Výborné, Terka .

Treba nosiť fotoaparát stále a nevšedné momenty pozastaviť naveky. A ešte treba mať múdre a talentované oči. Ja Vám všetkým krásne ďakujem. Tak teda fotografujte.